V septembri sme sa zúčastnili prvej online bezodpadovej konferencie na Slovensku – Slovakia Going Zero Waste 2020. Dozvedeli sme sa množstvo pozitívnych, ale aj alarmujúcich informácií.
To najzaujímavejšie z konferencie Vám chceme sprostredkovať na našom blogu – krátkymi článkami či reportmi z prednášok a diskusií. 🙂
Michal Figúr, zakladateľ recyklačnej spoločnosti “Ekolumi s.r.o.” v Banskej Bystrici, sa predstavil s prednáškou na tému – “Ako správne recyklovať?”. Ako človek z praxe má k tomu určite čo povedať. Jeho firma je jedným z najväčších recyklátorov PET-fliaš v strednej Európe. Ich heslom je: “čo žilo raz, bude žiť znova”.
Na začiatok nám Michal objasnil, čo recyklácia je a čo nie je. Recyklácia je proces opätovného využitia predtým už použitých materiálov a produktov – to je teória, no v praxi je to oveľa zložitejšie…
Niektorí ľudia si automaticky myslia, že keď odpad vytriedia, zároveň ho aj recyklujú. Práve tu sa ale ponúka otázka – keď odpad hodím do správneho koša, prispievam k recyklácii? Michal tvrdí, že sčasti áno, no ak triedim, to neznamená, že recyklujem!
Čo sa týka napríklad kontajnera na plasty, vhadzuje sa doňho mnoho druhov plastov. A každý jeden odpad z plastu sa spracováva inak – na každý druh je potrebný iný stroj, iný postup, každý plast má iné vlastnosti – taví sa pri inej teplote, má inú hustotu, pevnosť ťahu, odolnosť atď. Tým chcel povedať, že záleží, či je konkrétny druh plastu niekým spracovateľný. Ak nie je a vytriedime ho, nikto ho žiaľ nezrecykluje.
Ako prebieha proces spracovania PET-fľaše v Ekolumi s.r.o.?
Táto firma je spracovateľom PET-iek, nie je to triediaca linka v pravom zmysle slova. Fľaše k nim chodia vytriedené podľa farieb – priesvitné, modré ružové alebo mix, ktorý si oni potom dotriedia.
Veľké balíky stlačených PET fliaš, ktoré k nim privezú kamióny, sa rozstrihnú (špeciálny stroj “rozruší” tieto balíky) a vytriedia sa z nich kartóny a viazacie pásky. Fľaše putujú na recyklačnú linku.
Zdroj foto: Hans Braxmeier z Pixabay
Najprv idú do prístroja, ktorý z masy odstráni drobné častice – piesok a nečistoty. Následne idú pod magnet – kde sa odseparujú plechovky a iné kovy (vieme, že v niektorých mestách sa plasty a kovy zbierajú dokopy).
Ďalej putujú do zariadenia, ktoré odseparuje fólie a kartóny, ak tam nejaké ostali a nakoniec do stroja, ktorý odstraňuje etikety z fliaš.
Po tomto procese prebieha aj optická kontrola – pracovníci fľaše prezerajú na páse.
Následne už ako-tak vyčistené fľaše idú do obrovskej umývačky a potom putujú do “optických sortrov” (triedič na báze skenera), ktorý pomocou svetla načíta a roztriedi fľaše (modrá fľaša odráža svetlo inak ako priesvitná, hnedá a pod.).
Roztriedené fľaše idú zasa na umytie a putujú do drviča, ktorý ich rozomelie na 1,5-2cm veľké kúsky.
Z nich sa odstredí voda a pomocou “flotácie” sa odstránia zvyšky HDPE vrchnákov a fóliových etikiet – je to proces, kedy PET padá na dno nádrže a ostatné ostáva hore – HDPE má menšiu hustotu.
Rozomleté kúsky PET sa plnia do vriec a idú na recykláciu. Plnia sa nimi formy, z ktorých sa vyrábajú konkrétne predmety.
V súčasnosti sa mnohé firmy dohadujú a snažia o “eko dizajn” – rovnaká farba fliaš.
Zdroj foto: Willfried Wende from Pixabay
Čo sa dá z recyklátu vyrobiť?
Na vyrobenie recyklátu z 1 tony PET sa spotrebuje 3000 litrov vody a cca 200kw elektriny.
V princípe sa z týchto rozomletých kúskov PET ďalej výrabajú buď viazacie pásky (downcycling – z materiálu vznikne niečo “podradnejšie” ako predtým) , pridávajú sa aj pri výrobe nových PET fliaš (recycling v pravom zmysle) alebo sa z nich vyrábajú vlákna na textil (upcycling). Z 1 tony PET (čo je asi 35000 ks fliaš) môže vzniknúť až 1500km vlákna (čo je zhruba vzdialenosť z Bratislavy do Londýna).
Z vrchnákov od fliaš sa zasa vyrábajú smetné koše alebo ovocinárske bedničky.
Na Slovensku vzniká 1000-1200 ton PET fliaš mesačne. A toto číslo klesá. Nie kvôli tomu, že by sa znížila ich spotreba, no neseparuje sa tak, ako by sa malo. Najväčšou “konkurenciou” pre recyklátorov PET sú skládky a fakt, že ľudia vyhadzujú PET-ky aj do prírody (littering).
Zdroj foto: archív Miroslav Knap
Mýty o triedení plastov
Michal nám objasnil aj niektoré “mýty” o triedení, ktoré medzi ľuďmi kolujú. Odpovedal aj na otázky z publika o tom, či:
- smetiari pri nakladaní ten vytriedený odpad aj tak pomiešajú… Každé smetiarske auto je iné, väčšina áut má predelené vnútro – rozdeľuje plasty a papier, takže sa vytriedený odpad nezmieša. Michal však jedným dychom dodáva známy fakt – ak napríklad na sídlisku smetiari vidia, že v žltom kontajneri nie je taký podiel plastu aký by mal byť, jednoducho ten kontajner nemôže ísť do seprovaného zberu – neoplatí sa to dotrieďovať.
- máme umývať tégliky od jogurtov… Michal hovorí, že jednoznačne nie. Je to zbytočné, lebo plasty sa po vytriedení umývajú v horúcej vode a pretavujú sa pri cca 400 stupňoch Celzia, čiže všetky nečistoty sa týmto odstránia.
- máme dávať z fliaš dolu vrchnáky a etikety… Toto takisto robiť netreba. Ako sme sa dozvedeli, všetky ostatné materiály sa v recyklačnej firme aj tak vytrieďujú strojmi. Zároveň však treba vedieť, že ak je fľaša celá potiahnutá obrázkovou farebnou PVC fóliou (napr. sirupy, detské jupíky), takáto sa nedá zrecyklovať. Treba sa im vyhýbať alebo ak ju chcete vytriediť, fóliu z nej odstráňte.
Zdroj: voľná interpretácia prednášky v rámci Slovakia Going Zero Waste 2020
Autor: Darina Poláčková
Foto: Miroslav Knap, pixabay.com
