V septembri sme sa zúčastnili prvej online bezodpadovej konferencie na Slovensku – Slovakia Going Zero Waste 2020. Dozvedeli sme sa množstvo pozitívnych, ale aj alarmujúcich informácií.
To najzaujímavejšie z konferencie Vám chceme sprostredkovať na našom blogu – krátkymi článkami či reportmi z prednášok a diskusií. 🙂
Martina Novotová – spolumajiteľka BEZOBALiSu (prvého bezobalového obchodu v Trenčíne) – viedla diskusiu o tom, ako uvažovať, keď chceme začať žiť životným štýlom s menej odpadom (zero-waste). Podľa svojich osobných skúseností nám sformulovala základné body, ktoré by sme si mohli vziať na svoju cestu za menej odpadom.
Odprezentovala osobného “sprievodcu na znižovanie množstva odpadu”:
Po prvé: Upokojme sa.
Svetom bežia alarmujúce informácie o stave našej planéty – no keby sme začali riešiť všetci všetko naraz, mohlo by to narobiť viac škody ako úžitku. Stanovením nereálnych cieľov a ich nesplnením sa demotivujeme a možno odradíme aj ľudí okolo nás, ktorí majú tiež potenciál niečo zmeniť. Nemôžeme sa fixovať na pojem zero-waste, pretože vytvoriť nula odpadu sa nám aj tak nikdy nepodarí. Odpad tvoríme tak či tak, pri všetkom, čo robíme – aj ten neviditeľný (napríklad emisie, vodná či energetická stopa).
Nepotrebujeme 10 dokonalých zero-wasterov, ale masy ľudí, ktorých to bude baviť a ktorí svojím nadšením dokážu strhnúť ďalšie masy. Je dôležité, aby nás to bavilo. Tým sa posúvame ďalej.
Zdroj foto: pixabay
Po druhé: Každý si stanovme “moje prečo”
Venujme si pár momentov na to, aby sme si uvedomili, prečo vlastne chceme ísť cestou za znižovaním odpadu. Preto, že je to moderné? Preto, že nechceme prispievať k horám odpadu na skládkach? Preto, že máme deti a chceme im ísť príkladom? Zvoľme si jeden (alebo viacero) dôvod, a toho sa držme. Akýkoľvek dôvod (práve ten Váš) je správny.
Maťa nám radí, aby sme si potom pri každej prekážke či neštandardnej situácii (Vianoce, dovolenka, sviatky), kedy máme tendenciu vyjsť zo svojich zaužívaných zvykov, spomenuli na to svoje “prečo”. Myšlienka na dôvod, prečo sa vlastne bezodpadovosťou zaoberáme, nám pomôže tieto prekážky ľahšie prekonať. A to platí pre akúkoľvek oblasť života.
Po tretie: Urobme si “osobnú analýzu”
Každý sme iný a máme iné možnosti, iný životný štýl. Preto nie je potrebné, aby sme sa medzi sebou príliš porovnávali.
Skúsme si spraviť vlastnú analýzu – napríklad aj zmesového odpadkového koša. Ak ho vysypeme a skontrolujeme, uvedomíme si, čo a koľko toho vyhadzujeme. Začneme pátrať po spôsoboch, ako to môžeme zlepšiť. Možno toto bude bod zlomu, kedy si uvedomíme zmenu. To isté urobme aj s triedeným zberom – pozrime sa, čo by sa dalo vynechať, nahradiť alebo čo by v ňom vôbec nemuselo byť?
Zdroj foto: archív Darina Poláčková
Po štvrté: Zvoľme si to nové “moje”
Ak viem, čo najčastejšie vyhadzujem, môžem sa pustiť do hľadania alternatív. Mnohí ľudia začínajú práve nahrádzaním vecí, no naozaj si treba prejsť najprv prvými tromi bodmi. 🙂
Ide o to, osvojiť si vlastný systém, ktorý si zvolíme na to, aby sme mohli fungovať s menej odpadom. Môžeme sa zo začiatku sústrediť napríklad na obaly od drogérie alebo na spôsob, akým perieme – či dávkujeme ten prací gél správne, či je treba používať aviváž do každého prania, či je vôbec potrebné každú vec hneď oprať alebo ju stačí len vyvetrať na balkóne…
Aj spôsobom, akým sa na veci pozeráme a akým ich riešime, sa dá výrazne znížiť spotreba a množstvo odpadu – aj napriek tomu, že napríklad nemáme prístup k čapovanej drogérii alebo k bezobalovým potravinám.
Veľa ľudí nezaujíma iba to ekologické, ale aj ekonomické hľadisko – môžeme prerátavať veci na počet použití (aj to je spôsob,akým sa dá finančne ušetriť).
Po piate: Zvoľme si to správne tempo
Zero waste nie je o zbavení sa všetkých plastových vecí ani o tom, že musíme žiť menej pohodlne ako predtým a niečo si odopierať. Nenahrádzajme v domácnosti všetko naraz. Neporovnávajme sa s inými. Používajme to, čo máme doma a až keď sa to opotrebuje alebo zničí, nájdime k tomu udržateľnejšiu alternatívu.
Položme si rovnakú otázku, ako Maťa: “Načo by sme vyhadzovali niečo, čo sa ešte stále dá používať?” Kým veci plnia svoj účel, netreba ich vyhadzovať ani meniť. Je logické, že to, čo už bolo vyrobené (bola na to minutá energia, prírodné zdroje), treba využiť úplne na maximum.
Maťa ešte poukázala na základné princípy pre “menej odpadu”:
Prestaňme sa pozerať na odpad ako na odpad. Pozerajme sa naň skôr ako na hodnotný materiál.
Usilovajme sa o dobrovoľnú skromnosť. Neznamená to, že musíme nevyhnutne vlastniť len to, čo naozaj potrebujeme. Odkazuje nám: “My môžeme aj chcieť. Je to absolútne prirodzené keď niečo chceme, my nemusíme mať len to minimálne minimum, čo potrebujeme na prežitie. My môžeme mať aj to, čo chceme, rozdiel je len v tom, aby sme si uvedomili, že máme privilégium mať aj niečo viac ako len to, čo potrebujeme.”
A jedným dychom treba dodať dôležitú vec, ktorú považujeme za jednu z najhodnotnejších myšlienok prednášky: všetky veci, ktoré už vlastníme, by sme si mali vážiť a naplno ich využívať.
Zdroj foto: pixabay
Lucia Szabová – členka iniciatívy za ochranu klímy a životného prostredia “Znepokojené matky” – nám zasa zhrnula, čo všetko pojem zero-waste zahŕňa. Nie je to totiž len o bezobalovom nakupovaní, hoci práve potravinové obaly tvoria podstatnú časť odpadu každého jedného z nás.
Lucia nám odporúča, aby sme sa veľa pýtali – samých seba, ale aj ostatných. Aby sme si uvedomili prepojenia a fakty, ktoré sú skryté za všetkým, čo nakupujeme. Klaďme si otázky ako:
Odkiaľ pochádza moje jedlo? Dostali zaň ludia, ktorí ho vypestovali, zaplatené? Používali sa na pestovanie postreky? Koľko ku mne cestovalo?
Z čoho je vyrobená vec, ktorú som si kúpila? Kto ju vyrobil? Ako pricestovala do obchodu?
Odkiaľ je energia, ktorú využívam? Ako kúrim? Aký materiál použijem pri stavbe domu?
Čo očakávam od elektrospotrebiča? V čom spočíva jeho kvalita?
Ako pestujem kvety? Odkiaľ pochádzajú tie, ktoré si chcem kúpiť?
Ako chodím do práce/ do školy?
Zdroj foto: pixabay
Pri každej ľudskej činnosti vzniká odpad. Všímajme si, majme otvorenú myseľ, pretože všetky každodenné drobné rozhodnutia sú zásadné.
Zároveň nám odkazuje: “nemajte výčitky svedomia”. Veci sa dajú meniť aj postupne. Treba sa však naučiť odolať tlaku okolia, konzumu. Lucii napríklad pomohlo, keď sa naučila impulzívne nakupovanie odsunúť na neskôr. Vždy, keď mala nutkanie si niečo okamžite kúpiť, povedala si, že si to radšej premyslí a rozhodne sa neskôr. 🙂
Pritom je jasné, že človek musí začať s tým, aké má možnosti vo svojom okolí – napríklad, nie vo všetkých mestách (a na dedinách už vôbec) sú bezobalové obchody. Môže teda začať v supermarkete – vyberať si udržateľnejší obal alebo aj sledovať, odkiaľ potraviny pochádzajú (ak vidím, že paprika pochádza z Turecka, môžem si rozmyslieť, či si ju chcem naozaj kúpiť).
Zdroj: Slovakia Going Zero-Waste 2020 - diskusia: Martina Novotová - Ako na zero waste - diskusia: Lucia Szabová - Zero waste nie je len o bezobalovom nakupovaní Voľná interpretácia: Darina Poláčková
