Už si sa niekedy zamýšľal/a nad tým, čo je vlastne silikón, z čoho je vyrobený, z akých látok pochádza a či je vlastne bezpečný?
Je to plast? Alebo guma?
Plastový priemysel, tak ako aj väčšina ľudí, považuje silikón za plast. Technicky (vďaka svojim vlastnostiam) by mohol byť radený aj k “čeľadi gumovitých” 🙂
Ale ak sa na to pozrieš zo širšieho pohľadu, zistíš, že silikón je vlastne hybrid – niečo medzi syntetickou gumou a syntetickým plastovým polymérom.
Zo silikónu sa dajú vyrábať tvarovateľné (mäkké, poddajné) predmety aj tekutý materiál či náter, ktorý neskôr stvrdne.
Má veľa vlastností spoločných s plastmi – je flexibilný, poddajný, priehľadný, odoláva výkyvom teplôt, je vodeodolný… Môže byť podobne ako plast vytvarovaný do akejkoľvek podoby, dá sa zmäkčiť aj urobiť tvrdším. Avšak narozdiel od klasických plastov má dosť unikátnu vlastnosť – je oveľa odolnejší voči teplotám a tiež trvácnejší. A čo je dôležité – má nízku mieru interakcie s inými chemickými látkami. Je vodeodolný, no zároveň prepúšťa vzduch – preto má využitie v medicínskom aj priemyselnom odvetví. Tiež sa ľahko čistí, je nelepivý a nezafarbí sa napríklad jedlom.
Čo teda presne je silikón?
Veľa ľudí si myslí, že to je akási prírodná látka, ktorej základom je piesok. Ale ako každý plastický polymér, aj silikón je syntetický a obsahuje určitú zmes chemických prídavných látok vyťažených z fosílnych palív. Základným rozdielom medzi bežnými plastmi (ktorých základom je uhlík) a silikónom je ten, že silikón má hlavný reťazec tvorený z kremíka (silicium).
Takže základným stavebným kameňom silikónu, ktorý si všetci vieme predstaviť, je kremík – piesok, z ktorého sa priemyselným spracovaním (s prímesou uhlíka a zahrievaním na vysokých teplotách) a s naviazaním kyslíka, vytvorí silikónová hmota. Kvalita záleží od stupňa “prečistenia” hmoty – napríklad na výrobu počítačových čipov sa používa ten najčistejší silikón.
Základný polymérový reťazec klasických plastov tvorí vodík a uhlík, zatiaľ čo pri silikónoch je to kremík a kyslík (plus uhľovodíkové prímesi, ktoré mu dodávajú pružnosť).
Je silikón bezpečný?
Veľa expertov a autorít považuje silikón za veľmi bezpečný pri styku s jedlom. Výskumy prevádzané v 80. rokoch minulého storočia však už nemusia byť relevantné. Preto sa organizácia “Life Without Plastic” podujala na skúmanie toho, či silikónové predmety nevypúšťajú do jedla a nápojov nejaké chemické látky. Opiera sa aj o poznatky iných autorov a organizácií, ktorí zistili, že silikón ako látka nie je úplne inertný (nehybný) a chemicky nečinný a môže vypúšťať chemikálie – riziko je zvýšené pri styku s mastnými potravinami (napríklad olej).
Jedna štúdia testovala silikónový cumlík a kuchynské náradie v kontakte s mliekom a detskou výživou – počas 6 hodín nezaznamenali žiadne uvoľňovanie látok zo silikónu. V styku s alkoholovým roztokom však zachytili uvoľnenie niekoľkých siloxánov do tekutiny.
Ďalšia štúdia zistila, že zo silikónového kuchynského náčinia sa uvoľňovali látky súmerne s narastaním obsahu tukov.
Určité siloxány boli dokonca identifikované ako endokrínne disruptory.
Aké je teda konečné stanovisko ohľadom bezpečnosti?
Silikón je relatívne bezpečný, no vďaka novodobým výskumom už vieme, že za určitých špecifických podmienok nie je natoľko stabilný, ako sme si mysleli. Odporúčanie znie: buď pri používaní v strehu a dávaj pozor na kvalitu silikónových výrobkov. Kde sa to dá, môžeš si zvoliť alternatívu v podobe prírodného kaučuku (cumlíky, dudlíky na fľaše), teda pokiaľ nie je zistená alergia na kaučuk.
Silikón sa stal nenahraditeľnou súčasťou nepriepustných výrobkov (fľaše, obedáre, dózy) v podobe tesnenia.
Pokiaľ máš vedomosť o tom, že silikón je kvalitný a certifikovaný, nemusíš mať obavy. Zakladatelia “Life Without Plastic” si myslia, že silikón je relatívne stabilný materiál narozdiel od klasických druhov plastu, pri ktorých je riziko unikania nežiaducich látok omnoho vyššie.
Tipy na používanie silikónových výrobkov:
Ak chceš silikón používať, uisti sa, že je kvalitný, potravinársky alebo medicínsky certifikovaný a testovaný. Na otestovanie kvality môžeš použiť trik: stlač a pokrúť silikónový predmet. Ak sa na ňom objavia biele fľaky, budeš vedieť, že do silikónu boli pridané nejaké “výplňové” prídavné látky a nie je vysokej kvality. Takýto výrobok nie je odolný vyššej teplote a tiež môže napáchnuť jedlom.
Cumle na fľašiach a dudlíky by mali byť bezpečné, ale radšej ich neumývaj v umývačke. Ak uvidíš, že materiál na nich sa zakaľuje alebo rýchlo opotrebováva, radšej sa ho zbav. Tak či tak by sa mali cumlíky vymieňať každých 6-8 týždňov.
Radšej si nezohrievaj jedlo v silikónových nádobách. Silikón je síce stabilnejší ako napríklad teflón, ale stále môžeš využiť rôzne keramické či sklenené kuchynské náradie, ktoré nevykazuje žiadne riziká.
Radšej nevystavuj silikónové kuchynské náradie (špachtličky, kliešte, chňapky, žufanky) extrémne vysokým teplotám a tučným olejovým jedlám.
Voľne preložené podľa: http://lifewithoutplastic.com/silicone/ – informácie z tejto stránky nie sú vedeckými poznatkami, ide o neoficiálne osobné výskumy, z ktorých si každý individuálne môže zobrať nejaký poznatok; ohľadom dopadov plastových a silikónových materiálov na zdravie človeka sa v súčasnosti aj v budúcnosti musí zrealizovať ešte veľa výskumov
Foto: Darina Martáková
komentáre 2
Alica
Zaujimavy clanok. Mna by zaujimalo, ci su silikonove formy pouzivane na vyrobu mydla bezpecne. Na mydlo vyrabane teplym sposobom z mydlovej hmoty a potom studenym sposobom, ktory pouziva prave oleje do ktorych sa pridavaju ostatne chemicke latky a z toho vznikne mydlo saponifikaciou. Uvadzate v clanku, ze silikon by nemal prist do styku s olejmi. Je to bezpecne?
menejplast
Ako píšu “Life without plastic”, je potrebných ešte veľa výskumov na potvrdenie, či je silikón dostatočne stabilný – ale ako teraz vieme, je relatívne stabilný. Predpokladám však, že ak na tej forme vyslovene nevidíte, že by bola nejaká nekvalitná, že sa materiál “zakaľuje” alebo mení farbu, tak netreba mať obavy. V strehu by som bola skôr pri formách, ktoré sú v styku s jedlom.